Myšlienky a spovede neznámeho ľudského bytia

broken

Thursday at 22:09 |  quotes
som doslova a dopísmena, zlomená
 

Sparkle

Sunday at 10:16 |  all I do is talk talk talk
Dnes ráno som si uvedomila, že to čo mi naozaj v živote chýba nie je šťastie, či láska ale istá iskra, ktorú život kedysi mal. Nevylučujem, že by sa tá iskra nevrátila s príchodom jednej alebo druhej veci, ale zároveň nevidím potrebu, aby existovala bez nich. Čo sa týka môjho názoru na život po smrti, prikláňam sa k nihilizmu. Nemyslík si, že naša existencia je natoľko potrebná, aby jednoducho nemohla skončiť. Svet fungoval bez nás a ďalej aj bude fungovať. Čo je samo o sebe trochu depresívne, ale hold takýmto smerom sa moje myslenie uberá. Možno aj kvôli tomu mám problémy so spánkom, ale to už je asi na ďalšiu tému.
Späť k iskierke. Určite si každý z nás pamätá, ako nás v detstve nadchla každá maličkosť do takej miery, že sme o nej dokázali aj v nevyvinutej detskej reči básniť hodiny. Či už to boli zvieratká a motýle, kvety či západy slnka. Stále tu bolo niečo pekné. Snaží m sa fungivať tak, aby som sa radovala z maličkostí a aj sa radujem, ale skôr sa to prikláňa k nechutnému materializmu, ktorý sa snažím obmedzocať ako sa dá ale narovinu, predstava, že by som sa vzdala instagramu alebo celkovo internetu, je nepríjemná. Aj keď viem, že by som to zvládla. Rovnako som si nevedela predstaviť život bez facebooku a teraz si ani neuvedomujem, že nejaký existuje. Nie je pre mňa potrebný. Možno to chce samo od seba zmeniť návyky. Venovať sa viac umeniu a chodiť von. Keď si teraz tak uvedomujem, koľko času trávim na mobile, je mi špatne. Ja, čo sa prikláňam k bohémskemu štýlu života, lebo umenie je všetko. Nevidím zmysel života v Bohu a v naivnú vieru v nekonečnú existenciu. Ale verím v umenie, ktoré z nás dokáže vyťažiť všetko zlé aj dobré v našich pomyselne krátkych životoch.

where are you, happy girl?

12. may 2018 at 17:37 |  all I do is talk talk talk
Rozmýšľam, či niekedy nájdem ešte tú dievčinu, ktorou som bývala. To bezstarostné dievčatko, ktoré myslelo vždy pozitívne a ľudia ju nepoznali bez úsmevu. Sama dokážem posúdiť, že to stvorenie odišlo asi s istými nesplnenými očakávaniami. Možno ešte niekde blúdi a snaží sa dostať na povrch, vyhrabať sa zo všetkých sračiek. Ale druhé dievča skúšané životom, tak ako každý jej v tom bráni. A ani jedna už nevedia, či si bránia navzájom, alebo je to niečo zvonka. Ale začať treba od seba, v čo som vždy verila a vždy aj snažila sa plniť. V poslednom čase sa ale jednoducho strácam sama v sebe, lebo sama netuším kto som a čím chcem byť, akým človekom. A plne si uvedomujem, že nikdy nebudem vyhovovať každému. Musela by som sa pretrhnúť. Rovnako by mi to asi ani neprinieslo to uspokojenie, ktoré hľadám. Kto nehľadá, nájde. Ale v tomto smere si neviem predstaviť len tak prežívať, hoci to asi zrovna robím. Lenže vôbec o tom nepremýšľať.... Dokáže to vôbec niekto? No, ako pozerám na Isté osobnosti, tak asi áno. A práve takýto ľudia sú najšťastnejší, ktorým nikdy ani nenapadlo, že by sa mali zmeniť alebo sa nezamýšľajú nad tým, ak sa to stane. Želám si, aby som vedela veci nechať plynúť a nie všetko rozoberať do hĺbky.
 


alcohol

27. april 2018 at 9:44 |  all I do is talk talk talk
Na tomto blogu je až nezdravo veľa spomínaný alkohol, ale dnes aspoň píšem o ňom v triezvom stave. V poslednom čase som sa pristihla, že pijem veľa. Stále častejšie a veľa. Moja spriaznená duša mi zakázala si myslieť, že som alkoholik, čiže sa pokúsim toto slovo nepoužívať. Len toľko, že alkohol je zlo a celkom neviem, prečo ho pijem? Nie je veľmi chutný a doriadi nás tak, že nevieme o svojej existencii a to nehovorím o ráne po. A najhoršie na tom sú zrovna tí, ktorí nepijú a sú v takej spoločnosti, lebo sa strachujú o ľudí, ktorí naozaj nevedia stáť na nohách. A keby v takom stave vidíme sami seba, asi by nám prišlo zle.
To alkoholické uvoľňovanie zábran môže byť fajn, ale keď sa to preženie, je to akurát tak gigantická katastrofa. Z vlastnej skúsenosti a nie tak vzdiaľenej viem povedať, že ja v alkohole nemám hranicu. A kým ju nenájdem, tak odmietam piť, radšej budem ten triezvy kamarát. Alkohol oberá neskutočne o čas. Asi by som čas bez neho strávila len pozeraním seriálov, ale iste by to bolo lepšie ako sa rozbíjať s ľuďmi, ktorých vlastne nepoznám. Možno mi to dalo zážitky, ale omnoho viac zloby. Ja len naozaj dúfam, že sa mi podarí prestať, než to bude už nezachrániteľné. Mrzí ma, koľko ľuďom som ublížila počas tohto stavu alfa. Keby som mohla, vrátim minimálne posledný zážitok s alkoholom. Teraz to treba už len brať s humorom, lebo keby sa za to všetko trápim, asi by ma jeblo.

drunk again

16. march 2018 at 23:00 |  all I do is talk talk talk
myslím, že moje najobľúbenejšie články sú zrovna tie, ktoré píšem v stave, ktorý sa nedá nazvať triezvym. Už teraz mám pocit, že si isté veci nebudme pamätať, ale viem, že okrem mierneho flirtu som sa držala. Vzhľadom na spoločnosť v ktorej som bila, môžem povedať, že som sa držala. Ale zase son skončila dvakrát na zemi s kamarátkou a fakt mi prebehlo v hlave, že ju pobozkám a naša blízkosť k tomu nebola ďaleko, ale nakoniec sme to neurobili, čo ma možno trosku mrzí ale keby sa to stalo bolo byz toho kurva veľa problémov, twkže son rada, že sa nič nestalo. Rovnako rozhovor s matkou bol hardcore a vždy keď sa mi poplietol jazyk som sa obávala, že mi há dam na niečo príde, čo by bolo veľmi nepríjeme.Veď raz ma kvôli tomu skoro vthodili z in tráku. Našťastie mám dobrú vychu, ktorá ma len zdrbala, že nabudúce si mám rozmysleiť, či budem piť. Aspiň vidno, aké ponaučenie som si z toho zobrala. Ja si vážim, že ma nevyhodika, ale prlste mi to príde mierne uronické. tak ako tak, tento blog nikto nečíta a ja ho naozaj piužívam skôr ako online denník. Vidím všetky tie chyby, čo robím, ale nejako ma to netankujem Teraz môžem povedať všetko, zajtra si pospominán.

Chcem lásku, ozajstnúm Ešte son si tým nepreška ale keš je len jeden. zsbudla som co som chcela. nvm. See you kater!

Prom

10. february 2018 at 9:25 |  all I do is talk talk talk
V pozadí hrala tá najviac otrepaná pieseň, ako stvorená pre páry na vzájomné zblíženie. A aj keď som ju počula miliónkrát, až teraz má pre mňa význam. Až teraz ju mám v srdci a vždy, keď ju počujem, roztrasú sa mi kolená. Náhodou sme vtedy došli z cigarety, ty vo veselej nálade a ja, ja tiež. Mierne červené oči svietili aj v tme. Pýtal si sa ma na meno. Dvakrát. Nepovedal si svoje, ale ja som ho i tak vedela. Ako by mi len mohlo ujsť. Veď ma už toľké chvíle máta.
V tú noc si veľa klial. Iste to spôsobilo to množstvo alkoholi, ktoré si tajne popíjal. Ukázalo to svoju tvár. Tichá voda brehy myje. Tak častá fráza, ktorá je pre teba stvorená.
A tak sme sedeli dnu. Ja sama pri stole, kde som si užívala svoju samotu v miestnosti preplnenej ľuďmi. Nehnevala som sa, keď si moju samotu narušil, ani keď si ma vytiahol na parket a začal tancovať ako blázon na slaďák. Nedokázala som sa prestať usmievať. Nevadilo ti, že na teba ľudia zvláštne pozerali. Pridali sa. A všetci tancovali rock & roll na slaďák. A ja som sa stále usmievala. Všimol si si, že netancujem. Potiahol si ma za ruku, párkrát so mnou zatočil a pritiahol blízko k sebe. Pamätám si každé slovo, ktoré si vtedy povedal. Nebolo to nič romantické. Vlastne to nemalo ani hlavu, ani pätu. Ale bolo to milé. Ah, bol si tak mimo. Pretancoval si so mnou celé tanečné kolo. A potom druhé a tretie a neprestalo ťa to baviť. V istý moment som pocítila tvoju ruku na mojom chrbte, priamo na mojej rozpálenej koži. Ďalej si nešiel, len tento nevinný dôkaz náklonnosti.
Posledná otrepaná pieseň, ako stvorená pre páry na vzájomné zblíženie. Posledná otočka, dve. Posledná výmena pohľadov. Zajtra si nebudeš pamätať moje meno. Budeš mať problém s vlastným. A ja budem snívať. Tak ako teraz, ako po celý čas týchto slov.
Sen.

Series

1. february 2018 at 21:31
Pozrieme sa na moju veľkú slabosť. Seriály. Rada by som tu mala aj články, v ktorých sa človek aj vyzná a možno Vám aj na niečo bude, ak nad tým pár minút strávite. Takže seriály.

Teen wolf.
Je to fantasy, drama, thriller a komédia dokopy. Aspoň teda podľa môjho názoru. Na seriál som sa dlho tešila a keď už som sa k nemu dostala, nesklamal. Celkovo má 6 sérii. Je to seriál o chlapcovi stredoškolákovi, ktorý sa premení na vlkodlaka. Od toho sa rozvíja celý príbeh.

How I Met Your Mother.
Sitcom. Je to príbeh o mužovi, ktorý svojim deťom rozpráva o tom, ako spoznal ich matku, ale nie len to a skutočná matka sa objaví až v poslednej sérii. Ale kvôli Barneymu je tento seriál v mojej top 10.

Eyewitness.
Seriál, ktorý som mala pozretý behom víkendu. Je to príbeh, ako sa dvaja chlapci, ktorí sú gayovia stanú svedkami vraždy, ale zatajujú to, lebo nechcú, aby o nich niekto vedel.

Stranger Things.
Sci fi. Prepadla som tomu tak rýchlo, že som si to ani neuvedomila. Je to príbeh o nepodarenom laboratórnom pokuse, svete na druhej strane a to všetko sa odohráva v 80.tych rokoch. Postavy sú originálne a rýchlo si ich zamilujete.

Friends.
Taká ta klasika, hoci som ešte len v polke. Všetci vieme, čo to je zač. Nesklame a pravdupobediac, Chandler je moja spriaznená duša.

The end of fucking world.
Tento seriál som mala pozretý behom večera. Neviem, čo presne je to za žáner, ale originalita tohto seriálu je jedinečná. Príbeh začína chlapcom psychopatom, ktorý si myslí, že chce zabiť svoju frajerku, dievčinu mierne zmätenú zo života. Samozrejme sa príbeh vyvinie do prekvapivých situácií a povedzme si narovinu, ten seriál je tak tumblr.

Freaks and geeks.
Len jedna séria. Mám z toho zlomené srdce. V podstate ide o seriál zo školského prostredia, kedy sa z dievčiny Lizzie stáva rebelka a prechádza pubertou, dostáva sa do situácií, do ktorých sa aspoň raz dostaneme všetci. Na druhej strane je tam partia chlapcov, ktorí do puberty len vstupujú a strácajú sa v celom tom svete.
Pobaví, dá niečo do života a hrá tam James Franco.

Dr. House
Dosť odlišný od predchádzajúcich seriálov, ale toto je časť môjho neskorého detstva a ja som sa rozhodla, že ho chcem vidieť celý. Náhľad do lekárskeho prostredia, muž s minimálnou morálkou a Robert Chase.

The Secret Circle.
Mám rada fantasy seriály. Dávam ho tu, lebo je celkom fajn a mám rada Shelley Henning. Nie je to nejaký vesmírny prelom seriálmi, ale keď už neviete čo, tak je to v pohode.

American Horror Story
Každá séria má iný príbeh a námet. Nie je to až tak hororové, skôr veľmi krvavé. Osobne mi prišiel strašidelnejší Teen Wolf a Stranger Things. Ale AHS je láska.

Baby Daddy.
Chlapec si nedal pozor, užil si a zrazu má dieťa na krku. Pohľad na troch chlapov, ktorí sa snažia postarať o malé dievčatko stojí za to.

Riverdale.
Idem s trendom. Mám rada ten seriál, ale patrí k takým, čo si pozriem raz a stačí mi. Zápletka je podľa komixu, čo sa mi páči, lebo jeden Archie komix som čítala.

skins.
Skins je silný seriál. Sex, drogy,rock&roll, ako sa vraví. Počas seriálu sa vystriedajú tri generácie rôznych teenedžerov zlomených životom. Je to celkom reálne, čo niektorí pochopia, iní nie. Ale tiež je to tak tumblr seriál.

Toľko k tomu. Som seriálový závislák. Všetky seriály odporúčam. Teším sa na ďalšie nové seriály, ale teraz sa vrátim k Priateľom.

Do whatever the fuck you want

1. february 2018 at 21:01 |  all I do is talk talk talk
A aj keby sa mal svet poskladať do kocky.
Nemáme nič len seba. Len my. Aj keď máme blízkych, stále sme len my sami, čo držíme ruku nad svojím životom. Je to všetko na nás. A preto nemusíme pozerať na názory ostatných. Nemusíme rozmýšľať nad maličkosťami, nad budúcnosťou. Jednoducho robme, čo chceme. Všetci. Koniec koncov, aj ľudia, ktorých nemám rada. Ak chcú žiť tak, ako žijú, do toho. Nechajte dievčatá používať na snapchate psí efekt. Nechajte trinásťročné deti hrať sa na dospelých. Nechajte fajčiarov, aby si vykúrili pľúca. Nechajte mužov, aby si mysleli, že ženy nevedia jazdiť. Nechajte celebrity vymykať sa z kontroly. Nechajte staré panny pannami, a teenedžerov bez panenstva takisto. Naučme sa len žiť jeden s druhým, pokúsme sa rešpektovať navzájom. A aj keď sa vždy budem nad ľuďmi rozčuľovať, nezakážem im byť samými sebou. Len buďte všetci šťastní.

Drunk at midnight

25. january 2018 at 0:32 |  all I do is talk talk talk
Je pol jednej v noci a ja som mierne schľastaná na intráku.
Doteraz som sa zhovárala s kamarátkami, ale teraz som sama a z nejakého dôvodu mi napadlo napísať článok. Neviem si predstaviť, čo si o tom zajtra pomyslím, ale veď žijeme v okamihu, nie?
Nedávno som si čítala niekoľko znakov, že ste alkoholu. Smutne som sa v niekoľkých našla. Ale nejako mi to žili netrvá. Každý máme nejakú formu odreagovania a mne vínko vyhovuje. Dlho som nemala nič tvrdé a aj keď to v túto sobotu vyzerá nádejne, myslím, že z toho bars nebude.
Hovorila som niekedy, že mám Wattpad? Ak by niekto chcel, tak píšte, že vám ho zverejním. Možno sa mi to bude pozdáva aj zajtra. Vstávam skoro ráno. Neskoršie ako obvykle ale i tak, nevadí. Uz ledva túlam do klávesnice, čo nevidím na oči. U_ teraz vidim tie suchoty, čo budú ráno, ah jaj.
Je tu jeden človek, ktorý z neznámeho dôvodu stále pritiahne moju slobodu, môj zrak. Chcem ho ale nevie jak.
Nevládzem, doslova zaspávam. Žije v Nitru s a aj mi mobil padá z rúk.

Black rose

5. january 2018 at 23:49 |  all I do is talk talk talk
Moje zaujímavé osobné zistenie.
Ľudia sa boja depresie.
Ľudia sa boja smútku.
Nechcú počuť o problémoch druhých.
Minimálne nie o tých, ktoré obsahujú slovo depresia, smrť.
Je veľmi milé, že ten chlap ťa nechce a že si z toho zúfalá, honey.
Neboj, o dva týždne bude ďalší.
A nie len ďalšia osoba na zaľúbenie.
Ale ďalší zbytočne stratený život, lebo si sa bála počuť, že niekto z tvojich známych prechádza klinickým smútkom.
Je to príliš čierna ruža do tvojej fialkovej záhrady.
Ale neboj sa.
Ako všetka burina, aj nechcená ruža raz zvedne. Lupene opadajú.
A potom?
Potom si nikto nespomenie na čiernu ružu.
Miesto po nej zarastú iné kvety.
A ty si nespomenieš, že si sa bála.
To si chcela.
Nebáť sa.
Je tak?

Where to go next