Myšlienky a spovede neznámeho ľudského bytia

last

11. november 2018 at 22:16
a s posledným ťahom prichádza posledná myšlienka na Teba.
 

the perks of being alone

9. november 2018 at 15:41 |  all I do is talk talk talk
sama a pokojná.
Je zvláštne, ako v jednu chvíľu neznášam byť sama. Sama cestovať alebo len tak stáť ale teraz, teraz si to užívam. Neviem čo sa zmenilo len spred dvoch dní, kedy iba sekunda samoty mi spôsobovala muky. A stále neznášam samotu. Ale tento moment pokoja, len ja, moje myšlienky, Queen a hnedá Camelka. Sivé hady na mojich pľúcach. Ach, ako mám rada samostatný život.
V posledných dňoch som urobila zásadný krok v mojom živote. A možno ma to posunie ďalej, možno sa tým až toľko nezmenilo. Ale každopádne, nie je to o našom vlastnom postoji? Ako si myslíme, tak bude.
Teším sa. Očakávam nové spomienky a zážitky, nad ktorými sa budem usmievať v mojich posledných sekundách života. Neviem sa dočkať. Chcem zažívať.

The day

28. october 2018 at 23:22 |  all I do is talk talk talk
A ten deň prišiel tak rýchlo. A bol to pekný deň, nezaobišiel sa bez sklenených očí, ale plač nebol. Boli úsmevíky a nebola samota. A to je fajn. Je to dobre. Únava ma dostáva, napísala by som viac, ale som vyčerpaná. zase nabudúce a pokecáme.
 


6 days 'till

22. october 2018 at 21:56 |  all I do is talk talk talk
Som nadšená. Tento týždeň sa dejú super veci. Neviem ako dlho mi táto eufória vydrží.Viem, že celkovo aj z týchto mojich vyznaní možno vyzerám ako zamindrákovaný človek, ale v skutočnosti som celkom flegma a zasraný slniečkar, chápte v akomkoľvek zmysle. A vzhľadom na to, ako ma zaujala minulo týždenná téma týždňa na blogu, rada by som ju práve teraz rozviedla, lebo tému nikdy načas nedám. Niečo v zmysle 50 odtieňov mňa. A aj keď tu fungujem anonymne, najlepšie ma spoznáte práve cez nasledujúce fakty, bez potreby môjho mena a identity. Takto ma budete poznať už len VY, náhodní zblúdenci internetu na tomto chaotickom blogu myšlienok jedného bytia.

Milujem hviezdy. Pozerať sa na nich, rozmýšľať o nich, tešiť sa z padajúcich hviezd a nachádzať súhvezdia, či kuriozity.
Zelený čaj je pre mňa neodmysliteľnou súčasťou dňa.
Plyšové zvieratká sú moja najväčšia slabosť. Nikdy ich nie je dosť.
Mám slabú pamäť na mená.
Ale mám čiastočne fotogenickú pamäť.
Viem hrať na husle, sú mojím životom aj smrťou..
Preto milujem film Krvavé husle.
Celkovo som fanúšik filmov a seriálov.
Radšej pozerám jednoduché filmy so slabou zápletkou, lebo sa do postáv až príliš vciťujem a potom som nešťastná ak ich niečo trápi.
Naozaj som sa za svoj životný čas naučila všetko vidieť z dvoch strán a je to najlepšia vec v živote.
Po žuvačkách kýcham.
Som alergická na jahody.
Moja duša je dobrodruh. Aj keď priestor na dobrodružstvá nemám, snažím sa z nich vyťažiť najviac a milujem ich.
Tiež som veľký turista a milovník hôr a prírody..
Ako mladšia som chodila čítať na cintorín, lebo som sa tam cítila menej sama.
Viac pozerám do neba, ako do zeme.
Môj najobľúbenejší skladateľ je Camille Saint Saens. Keď som počula naživo jeho violončelový koncert, bol to najúžasnejší kultúrny zážitok. Ohromujúce ako som tu hudbu cítila v celom tele ako prúd.
Viem hrať aj na viole, klavíri a gitare (čiastočne)
Myslím si, že viem spievať.
Spievam v zmiešanom zbore.
Študujem hudbu :)
Ľúbim náš folklór.

Ľúbim ♥️

8 days 'till

20. october 2018 at 17:17 |  all I do is talk talk talk
Osem dní do dňa, ktorý nie je zas taký veľký, aby bol dňom D. Je to v podstate obyčajný deň so štipkou toho 'ale'. A nejak som sa rozhodla si do tohto 'ale' zapísať svoje pocity a myšlienky. Momentálny pocit je asi príjemné prekvapenie.Občas veci a situácie, ktorým sme sa vyhýbali vlastne také zlé nie sú a obávali sme sa ich zbytočne. A možno nám prinesú to uspokojenie, ktoré tak zúfalo hľadáme. Ale až na menšiu vnútorňajsu samotu je mi fajn. Dýcham a zvládam všetko a istým pokojom. Jediný zámer na dneska, skvelý niekoľko hodinový spánok..

i will probably hate you

18. september 2018 at 21:40
Jedna z najjebnutejších vlastností aké mám je práve neovládanie svojho emočného stavu v nasledujúcom zmysle. Moja osoba je známa tým, že by som radšej cítila hnev a bolesť ako vôbec nič. Stereotyp je pre mňa smrť a bez emócií priahnem. Všimla som si to na veľmi jednoduchom príklade. Vždy keď som sa do niekoho zapozerala, vieme aké to je. Všade toho človeka chcete, ovplyvňuje vaše nálady, keď je šťastný ste aj vy, keď nie je s vami s te mrzutí a podobne. To som celá ja a naozaj ma sere ak ma niekto takto ovplyvňuje ale bohužiaľ.Pokračovaním tohto je nejaký spôsob zlomeného srdca, nechcel ma, mala inú, rozišlo sa a tak. Je normálne, že cítite nenávisť voči bývalému, ale ja častokrát si nenávisť sama vyrobím. ak ma niekto zradí nájdem si akékoľvek drobnost ktoré ma štvú a postupným nabaľovaním toho človeka nevedome znenávidím. A tak sa sama seba pýtam, je to nejaký divný spôsob obranyschopnosti alebo mi už len jebe?

if you know that I'm lonely

2. september 2018 at 23:09 |  all I do is talk talk talk
Asi v žiadnej fáze svojho života som sa necítila tak sama ako teraz. A neviem úplne čím to je, možno zase tým, že ma opustila kopa dôležitých ľudí v živote. Pomalý rozpad veci, na ktorej mi toľko záleží. Počuť smiech blízkych ako sa bavia bezomňa. Možno to zlomené srdce alebo snáď vedomie, že nie som v živote tam, kde chcem. Alebo kde aspoň dokážem prežiť. Pomaly sa moje vnútro rozkladá a ja mu neviem zabrániť. Želám si aby som túto dobu mohla preskočiť, aj keby to malo znamenať kratší život. Trpím a nejako prežívam, ale chcela by som žiť, nie prežívať. Všetko ma poznamenáva natoľko, že už sa v tom strácam a hlavne v tej nekonečnej studni zúfalstva, z ktorej sa márne snažím vytiahnuť oddych či uspokojenie.
Prázdniny pre mňa boli akurát iný druh stresu, z ktorého som sa vrátila do dobre známeho stresu. A ja viem, že doba môjho pobytu v tomto strese prejde rýchlejšie ako by som čakala, ale aj tak je to príliš pomaly. Potrebujem pauzu od života. Aspoň na chvíľu stratiť vedomie. Lebo vedomie robí život neznesiteľným. Dostali sme darom vnem a city, dokážeme byť šťastní a zamilovaní, hrdí a naplnení energiou. A daň za to je smútok, utrpenie a hanba, bezmocnosť. Strieda sa to v nepravidelnom chaotickom kolotoči, za ktorý som nezaplatila vstupné a želám ai vystúpiť. Ešte nie je čas. Jedine, že by som sa zhodila z toho oškretého bieleho poníka na zem. Nikdy by som sa nedozvedela, čo je mimo kolotoča, ale aspoň by som nejazdila mimo.

for him.

4. august 2018 at 0:34 |  all I do is talk talk talk
Držíš ma v náručí a ja viem na čo myslíš. Snažíme sa byť k sebe tak blízko ako len môžeme a ja sa neskutočne bojím ťa pustiť. Lebo keď už ťa pustím, uletíš. Toľkokrát si už v tom svojom svete lietal a ja si nič neželám viac ako lietať s tebou. A ja viem, že to chceš tiež. Ale radšej pôjdeš sám, akoby si nemal letieť. A ja to chápem a podporím ťa, ale oboch nás to bolí. Nie som sama. A ja už neviem ako viac sa skryť, aby som necítila. Slzy mi stekajú po lícach ako vodopády pri predstave, že budem bez teba. Možno rýchlo zabudneš. Iste rýchlejšie ako ja. O to sa snažíš, aby som nezabudla, no nie? Lebo ti záleží na názore ostatných až moc, ale stále si natoľko sobecký, aby si si ma ukradol len pre seba dokedy budeš chcieť. Namotal si ma tak, že som z toho nahnevaná. Kde ja aby som sa tatkto cítila. Ja, čo som vždy len prevracala očami nad ľuďmi pod papučou a teraz na nich spodnej hľadím ja. Aj keď si poviem, že viac nechcem a voči mne samej to nie je fér si nechať ubližovať, pokračujem. Lebo mi je a tebou tak dobre. A jediný tvoj hoci aj nevinný dotyk ma vie rozpáliť a nedokážem myslieť na nič iné.

nenávidím ťa zato, že si ma nechal zamilovať sa do TEBA.

nearly midnight thoughts

23. july 2018 at 23:00 |  all I do is talk talk talk
neviem povedať, kam sa tento článok poberie. Nazvyme ho polnočné myšlienky, hoci je len jedenásť hodín. Som ale unavená akoby bola jedna ráno, čiže sa to nejak vsiakne.
Anyways, ani neviem, kde začať. Dnes som sa v robote rozplakala pri pomyslení, koľko dôležitých ľudí v mojom živote stratím. Ako rodičov, či starých rodičov, či kolegov, s ktorými som si sadla. Nemám rada, ak strácam ľudí, čo mám rada. Lebo aj keď si to neuvedomujeme, každý má nejaké to miesto v srdci a keď toho človeka už viac nemáte, zostávajú prázdne diery. A nie vždy sa dokážu naplniť. Čím viac sa budú meniť, tým ťažšie to pôjde.

fucked up

21. july 2018 at 21:54 |  all I do is talk talk talk
úprimne nechápem, na čo mám na tomto blogu rubriky, keď jediné čo tu píšem su moje vlastné výlevy.
Celý deň sa mi inak podarilo nezjesť ani kúsok mäsa. Juhú! Aj jedno jedlo denne je zmena :) O tom, že zemiaky s cícerom nie sú až taká lahoda pomlčíme. Well, indická kuchyňa.
A to bol asi tiež najrandomnejší úvod, aký som kedy dala. celé toto dnešné vylievanie sa bude týkať môjho nemilostného milostného života.
Určite som tu už spomínala istú osobu, s ktorou byť nemôžem. Nebudeme rozoberať prečo, ale naozaj nemôžem, hoci skôr z jeho strany. Nie je to o tom, že by moje city neopätoval. Práve naopak. Keď vám niekto povie: 'Je to dobre, ako to je. Aj keď by to bolo lepšie, keby je to viac, ale nedá sa,' *myknutie plecom*
Obaja chceme to isté. Seba navzájom, ale život to tak už zariadil. Najhoršie je, že sa snažím si kompenzovať nevydarenú lásku rôznymi románikmi, či osôb si na jedno užitie. Úprimne si už prídem ako ľahká žena. Pred niekoľkými dňami som sa otvárala jednému chlapovi, mal ma naozaj ako na tanieri. A on mi dal na konci noci objatie. Tá frustrácia z deficitu intímneho kontaktu ma skoro zabila na mieste. Vzťah ani neskúšam, lebo môj posledný vzťah bol len náhrada za človeka, ktorého ľúbim, ale nemôžem ho mať. A ako dlho som sa to snažila poprieť.
Včera sme zažili hádam jeden z najkrajších spoločných dní. Neustále dotyky, nevedeli sme od seba nechať ruky. Stále mám od jeho dotyku známky na tele. Bodaj by to boli aspoň tie uhryznutia lásky. Sľúbil mi, že neodíde navždy. Chce, aby som si ho zapamätala. Ja si ho nechcem pamätať, chcem ho mať.
Bolelo ho včera hrdlo, keď sme sa stretli. Boli sme spolu nejaký čas a on zahlási: 'Láska naozaj lieči. Vylieči všetko,' a pozrel na mňa svojimi nebeskými očami.
Neviem, čo odo mňa čakal, že mu poviem. Byť tam sami, asi by som sa naňho vrhla. Povedali mi, príde to, keď na to bude správny čas. Ale ja už pomaly prestávam vládať. Snažím sa odpútať, ale nech robím čo robím, vždy znovu skončím v jeho náručí.
Toľko dvojzmyselných narážok a ponúk som ešte nikomu neponúkla. A nedivím sa, že na mňa všetci pozerajú ako na kurvu, ale ak by mi to malo dať jeho, tak prosím.
Ale ako vyliečiť lásku?

Where to go next